 |
|
Národné plemená - ovce | |
|
|
| | |
|
| |
| |
Pre rozdielne prírodné a chovateľské podmienky chováme u nás tri uznané domáce plemená oviec, ktoré sa rozlišujú úžitkovosťou a náročnosťou na chovateľské podmienky. V nížinnej oblasti jemnovlnové meri-no. Vyniká v produkcii vlny, má vysokú živú hmotnosť, vynikajúcu plodnosť a je náročné na výživu a chovateľské podmienky. Vhodnými plemenárskymi metódami a selekciou sa za posledných 20 až 25 rokov z pôvodných vlnových meri-niek (česaniek) a mäsových meriniek ností rúna má byť veľmi dobrý. Vynikajú obrastením hlavy po očnú líniu; nôh po sponky, a to na vnútornej a vonkajšej stráne i brucha. Vlna je jemná s najčastejšou frekvenciou sortimentu AA až A/B. Rúno je pravé, zložené len z vlno-vlasov, dobre uzavreté bez nadvlasov, karfíolovej stavby, husté s dobrou vyrovnanosťou a oblúčkovitosťou. Farba vlny je biela. Tvar chumáčikov je valcový. Priemerná výťažnosť vlny je 43 až 48 %, ročná produkcia vlny bahníc 4,5 až 7 kg, baranov. 8 až 12 kg, prirodzená Slovenská merinka mäsovo-vlnového typu (S) utvoril kombinovaný mäsovlnový typ, pri ktorom vlnová úžitkovosť prevláda nad mäsovou.
Slovenské merinky
majú stredne dlhý telesný rámec, hlavu jemnejšiu, dlhšiu, s mierne vypuklým čelom a živými očami. Ovce sú bezrohé, pri baranoch je rohatosť prípustná. Krk je stredne dlhý. silný s dobrým prechodom k hrudníku. Koža na krku býva niekedy zriasená. Chrbát rovný a široký. Hrudník je dostatočne široký a hlboký, rebrá sú šikmé, dobre klenuté. Kríže sú pevné a dostatočne široké. Zadok je mierne sklonený. Nohy sú primerane silné s pevnými klbmi. Vyžaduje sa dostatočné osvalenie stehien z vnútornej i vonkajšej strany. Najčastejšími chybami v exteriéri sú nízko nasadený krk, kratší telesný rámec, zúžený hrudník za lopatkou, zrazený zadok, úzke prsia a "ixovité" nohy. Priemerná výťažnosť vlny je 43-48%, ročná produkcia vlny bahníc 4,5-7kg, baranov 8-12 kg, prirodzená dížka vlny je 6 až 9 cm za rok. Bahnice dosahujú živú hmotnosť 50 až 60 kg, barany 90 až 100 kg. Plodnosť 115 % až 140%. Najčastejšími chybami rúna je pre-jemnelá vlna, krátke, riedke, na povrchu neuzavreté rúno so zlou vyrovnanosťou vlny v jemnosti, zlého charakteru, cvernovité s nedokonalým obrastom tela. Základnou plemenárskou metódou pri merinových ovciach zostáva čistokrvná plemenitba. Súčasne treba zvýšením se-lekčného tlaku vytvárať požadovaný úžitkový typ so zlepšenou mäsovou úžit-kovosťou. V podhorskej oblasti produkujú polojemnovlnové ovce plemena
Cigája
polojemnú vlnu; majú dobrú plodnosť a dojivosť. Sú veľmi rané a jahňatá sa dobre vykrmujú. Cigájky sa chovajú prevažne na strednom Slovensku, čiastočne na východnom. Vyskytujú sa dva typy cigájok: ťažší a stredný. Ťažší typ rozšírený v povodí rieky Turiec, vz: vplyvom priaznivejších chovateľs-podmienok a využitím plemena HL shire. Ovce tohto typu majú krátki roku, ťažkú hlavu a nižšie nohy. Ich je jemnejšia, sortimentu B až B/C.: šia, s možnosťou výskytu rúna krepo\ charakteru. Stredný typ je rozšíren Zvolenskej kotline v okolí Kruf Zvolena, Banskej Bystrice. Vyzná*, sa ľahkou stavbou tela a dobrou ch* vosťou. Cigájka je trojstranné úžitková. : skytuje vlnu, mlieko a mäso, čo sa výbere hodnotí rovnako. Má stredne dlhý telesný rámec, úzku a ľahkú hla pokrytú čiernou alebo tmavohne^ krycou srsťou. Nosová línia je pri b noch značne vypuklá. Ovce sú bez; pri baranoch je rohatosť prípustná. sú dlhé, široké, tenké, značne ovisr a pohyblivé. Krk je stredne dlhý, rovný. Kohútik býva pomerne ostrý, ale pevne viazaný. Chrbát je rovný; hrudník merane úzky, ale dlhý; zadok pom. dlhý; mierne zrazený. Nohy sú vysoké tenké, suché. Koža je tmavoružová. Najčastejšími chybami exteriéru je soko nasadený krk, ostrý kohútik, plytký hrudník a šabľovitý postoj nôh. Vlna cigájok je polojemná, biela, pravidelne oblúčikovaná, lesklá s dobn fyzikálnymi vlastnosťami. Rúno je stredne uzavreté, tvoria ho tupé chumáči Prirodzená dížka pri ročnej striži je 9-12 cm. Obrast hlavy siaha cez temeno čelo, kde vyrastá vlnová štica. Hrúd kove končatiny sú ovlnené po preč koleno, panvové po patový kíb. Požaduje sa aj dokonalé obrastenie brucha. plemenitbu sa vyberajú jedinec s dlhou, primerane hustou vlnou sortimentu C C/D a s dobrým ovlnením jednotlivých častí tela. Najčastejšími chybami rúna je riedke často horšie uzavreté rúno s čiernymi vlasmi vo vlne; slabšie obrastenie hla brucha; krátke rúno krepového char téru s vlnou sortimentu B až B/C. Chovný cieľ mliekovovlnového užiť vého typu: živá hmotnosť bahníc 50 baranov 70 kg; produkcia potnej vlny na bahnicu 3 kg, na barana 6 kg so stred: jemnosťou (33 až 37 mikrometrov) segmentu C až C/D. Výťažnosť vlny 6% prirodzená dížka vlny v 12 mesiacoch 10 cm. Minimálna plodnosť 120 %. ? dukcia mlieka 120 litrov za rok pc chove jahniat. Pre potreby špecialír ných veľkofariem sa môže vytvoril vomlieková línia (dojný typ) s prevládajúcou výbornou mliekovou úžitkovosťou (180 až 250 litrov za laktáciu), s produkciou potne vlny 3 kg, sortiment C až C/CD.
Zošľachtená valaška
Vyznačuje sa produkciou polohrubej alebo polojemnej vlny, podľa stupňa šľachtenia. Vyniká produkciou mlieka, má dobrú plodnosť. Medzi najdôležitejšie úžitkové vlastnosti patrí pevná konštitúcia, dobrý zdravotný stav, chodivosť a prispôsobivosť chovateľským podmienkam. Chovný cieľ: telesný rámec stredný, hlava kratšia a jemnejšia s charakteristickým širším mulcom. Uši stredne dlhé. Krk svalnatý, stredne dlhý, dobre nadväzujúci na hruď, na ktorej je žiadúce úmerné klenutie rebier. Nohy sú silné, rovné, pravidelný postoj. Požiadavka je na pevné sponky. Vlna biela s dobrým leskom, splývavá, o výťažnosti 65 %, jemnosť vlny 35 až 40 mikrometrov, sortiment vlny C/D až D/E. Ročná dížky vlny 15 cm, pri dvojstriži 8 cm, rúno bez pigmentu. Podiel podsady má dosahovať 60 až 65 % dížky pesíkov. Plodnosť 115 %, dojnosť 100 litrov mlieka po od-stave jahniat. Produkcia vlny ovce 3 kg; barana 5,5 kg. Živá hmotnosť dospelej ovce 45 kg; barana 65 kg. Aj pri tomto plemene sa môžu vytvárať vlnovomlie-kové línie s prevládajúcou mliekovou úžitkovosťou. Pri dostatočnej celoročnej výžive sa dosiahne produkcia 150 až 180 litrov v priemere na bahnicu. Podobne je možná tiež tvorba vlnovomäso-vých línií. V najdrsnejších klimatických podmienkach sa naďalej chovajú ovce plemena valaška s nízkym podielom zo-šľachťujúcej krvi. Sú typické-pre salašnícky spôsob chovu, spojeného s výrobou syra priamo na horských salašoch. Sú veľmi otužilé, pevnej konštitúcie, skromné.
hlavná stránka> |
|
